Preskočiť na obsah

136472 Makemake

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Makemake 🝼
planétka
Makemake a jeho mesiac (označený šípkou) zachytení Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom
Makemake a jeho mesiac (označený šípkou) zachytení Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom
Objav
ObjaviteľMichael E. Brown,
Chad Trujillo,
David Rabinowitz
Dátum objavu31. marec 2005
Miesto objavuObservatórium Palomar
Označeniažiadne
KategóriaTransneptúnsky objekt
Elementy dráhy
Epocha 2005-08-18
Excentricita (e)0,15
Veľká polos (a)6846 Gm (45,64 AU)
Perihélium (q)5807 Gm (38,71 AU)
Afélium (Q)7885 Gm (52,57 AU)
Obežná doba (P)112000 d (308 a)
Priemerná obežná rýchlosť4,419 km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
29,00°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)79,42°
Argument perihélia (ω)245,85°
Stredná anomália (M)213,92°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery1 420 ± 60 km [1]
Hmotnosť?×10? kg
Hustota? g/cm³
Povrchová gravitácia0,05 m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda8h11min
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť-0,4
Albedo0,8 ± 0,2
Priemerná povrchová teplota~? K

136472 Makemake, dočasný názov bol (136472) 2005 FY9 je jedna z piatich trpaslíčich planét, nachádzajúca sa v Kuiperovom páse (symbol: 🝼).[2] Objavil ju tím vedený Mikeom Brownom v roku 2005, svoje pomenovanie však dostala až 11. júla 2008. Makemake bol v mytológii Veľkonočného ostrova tvorca ľudstva.

Makemake je po Eris, Plute a Haumei štvrtým najväčším telesom Kuiperovho pásu. Veľkosťou zodpovedá zhruba 2/3 Pluta. Jej priemer je približne 1 420 ± 60 km. Nedávno bola klasifikovaná ako plutoid. Zatiaľ neexistujú nijaké snímky jej povrchu, je však známe, že má červenkastú farbu a podľa spektra sa usudzuje, že je pokrytá zmrznutým metánom[3]. Makemake obieha okolo Slnka vo väčšej vzdialenosti ako Pluto. Po Plute je druhým najjasnejším transneptúnskym telesom. Makemake sa okolo svojej osi otočí raz za 7,77 hodín.

V infračervenom spektre vyzerá byť táto trpaslíčia planéta červená, v dôsledku čoho sa predpokladá, že jej povrch je tvorený zamrznutým metánom.

V apríli roku 2015 bol objavený prvý mesiac tejto trpasličej planéty, ktorý dostal zatiaľ len provizórny názov S/2015 (136472) 1 alebo Mk2. Odhaduje sa, že okolo Makemake obieha vo vzdialenosti 21 000 km s periódou 12 dní a má priemer cca 175 km.[4]

Dejiny pozorovania a výskumu

[upraviť | upraviť zdroj]

Výskum trpasličej planéty Makemake predstavuje jeden z kľúčových míľnikov modernej astronómie pri mapovaní vonkajšieho okraja slnečnej sústavy. Keďže ide o teleso s vysokou zdanlivou jasnosťou (približne 16,7 až 17 magnitúd v čase opozície), historicky vyvstala v strediskách pre výskum planétok otázka, prečo nebola Makemake objavená už počas systematického hľadania transneptúnskych telies v prvej polovici 20. storočia.[5] Spätné analýzy ukázali, že v čase, keď astronóm Clyde Tombaugh v roku 1930 objavil Pluto, sa Makemake nachádzala len niekoľko stupňov od roviny ekliptiky, avšak premietala sa do oblasti súhvezdia Býk a Povozník.[5] Táto oblasť sa vyznačuje mimoriadne vysokou hustotou hviezdneho pozadia (ide o pás Mliečnej dráhy), čo v kombinácii s vtedajšími fotografickými technológiami spôsobilo, že planétka zanikla v optickom šume a unikla detekcii.[5][6]

Objav a počiatočná identifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Samotný objav telesa sa uskutočnil až na začiatku 21. storočia v rámci rozsiahlej prehliadky oblohy zameranej na hľadanie jasných transneptúnskych objektov. Makemake bola objavená 31. marca 2005 tímom astronómov z Kalifornského technologického inštitútu (Caltech), ktorý viedol Michael E. Brown, s kľúčovou účasťou Chada Trujilla a Davida Rabinowitza.[6] Tím využil na objav snímky vyhotovené 1,2-metrovým Samuel Oschinovým teleskopom na observatóriu Palomar.[6] Existencia objektu bola verejnosti a vedeckej obci oficiálne oznámená 29. júla 2005.[5] Tento dátum je v histórii astronómie mimoriadne významný, pretože v ten istý deň bol zverejnený aj objav ďalších dvoch masívnych transneptúnskych telies – Eris a Haumea.[5] Objekt, pôvodne evidovaný pod predbežným označením 2005 FY9, sa v čase objavu nachádzal v súhvezdí Vlasy Bereniky a patril k najjasnejším známym objektom Kuiperovho pásu.[6]

Spektroskopická analýza a termálne mapovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po objave sa do výskumu Makemake zapojili najväčšie pozemské observatóriá, vrátane teleskopov VLT (Very Large Telescope) v Čile a observatória Keck na Havaji, s cieľom určiť jej chemické zloženie pomocou spektroskopie. Prvé detailné spektrálne analýzy z roku 2006 ukázali výrazné absorpčné čiary metánu, čo bolo zistenie, ktoré Makemake okamžite geochemicky prepojilo s Plutom a Tritonom.[7] Výskum však zároveň odhalil dôležitú odchýlku: na rozdiel od Pluta, spektrum Makemake nevykazovalo signifikantné množstvo plynného dusíka, čo vedci pripísali menšej gravitácii planétky a dlhodobému úniku dusíka do voľného vesmíru vplyvom slnečného žiarenia.[8][5]

Veľkosť a albedo telesa boli v nasledujúcich rokoch spresňované pomocou infračervených a submilimetrových pozorovaní z vesmírneho priestoru. Kľúčové dáta poskytli Spitzerov vesmírny ďalekohľad a neskôr európsky Herschelov vesmírny ďalekohľad.[7] Termálne emisie zachytené týmito prístrojmi preukázali, že povrch planétky nie je termodynamicky homogénny, ale pravdepodobne obsahuje izolované oblasti s tmavším materiálom, ktoré sa zohrievajú viac ako zvyšok extrémne reflexného (svetlé ľady obsahujúceho) povrchu.[7]

Hviezdny zákryt a atmosférický výskum (2011)

[upraviť | upraviť zdroj]

Zlomový moment v pozorovacej histórii Makemake nastal 23. apríla 2011.[8] V tento deň planétka z pohľadu pozemského pozorovateľa prešla presne popred slabú hviezdu v pozadí (jav známy ako zákryt alebo okultácia).[8] Na tento mimoriadne vzácny úkaz bola vopred pripravená medzinárodná sieť teleskopov naprieč Južnou Amerikou, vrátane observatórií La Silla a Paranal.[8] Výsledky, ktoré v roku 2012 publikoval tím pod vedením španielskeho astronóma Josého Luisa Ortiza v prestížnom časopise Nature, boli prekvapivé.[8] Kým svetlo hviezdy pri zákryte Pluta klesá postupne v dôsledku refrakcie v jeho atmosfére, v prípade Makemake svetlo hviezdy zmizlo a znovu sa objavilo úplne okamžite, bez akejkoľvek prechodnej fázy.[8] Tento fotometrický jav poskytol nespochybniteľný dôkaz, že Makemake nedisponuje globálnou atmosférou plutónskeho typu.[8] Merania stanovili prísny horný limit pre akýkoľvek atmosférický tlak na úrovni približne 4 až 12 nanobarov. Zákryt zároveň umožnil doteraz najpresnejšie určenie jej rovníkového priemeru.[8]

Objav prirodzeného satelitu (2016)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po celé desaťročie od svojho objavu bola Makemake považovaná za osamelé teleso, čo ju odlišovalo od ostatných veľkých trpasličích planét (Pluto, Eris, Haumea), ktoré všetky disponovali minimálne jedným známym mesiacom.[5] Absencia satelitu znemožňovala astronómom priamo vypočítať hmotnosť a hustotu planétky (pomocou Keplerových zákonov).[9]

Tento stav sa zmenil na jar roku 2016, kedy tím vedcov pod vedením Alexa Parkera zo Southwest Research Institute oznámil objav malého, extrémne tmavého mesiaca na obežnej dráhe okolo Makemake.[9] Mesiac, oficiálne označený ako S/2015 (136472) 1 (a vedecky prezývaný MK 2), bol identifikovaný vďaka hĺbkovej analýze archívnych záberov z prístroja Wide Field Camera 3 (WFC3) na palube Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktoré boli zhotovené v apríli 2015.[9] K objavu prispela zmena orientácie jeho obežnej dráhy; mesiac bol dlhodobo skrytý v silnom optickom jase (glare) samotnej Makemake a pozorovateľný sa stal až v momente, keď sa jeho orbita natočila do vhodnejšieho pozorovacieho uhla.[9] Objav mesiaca definitívne otvoril cestu k budúcim exaktným výpočtom hmotnosti tohto vzdialeného sveta a vyriešil paradox prítomnosti tmavých termálnych škvŕn, o ktorých sa následne predpokladalo, že pochádzajú práve z tmavého povrchu tohto drobného satelitu.[9][7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Albedo and atmospheric constraints of dwarf planet Makemake from a stellar occultation Nature 491, 566–569 (22 November 2012) doi:10.1038/nature11597 Received 01 June 2012 Accepted 17 September 2012 Published online 21 November 2012
  2. JPL/NASA. What is a Dwarf Planet? [online]. 2015-04-22. Dostupné online.
  3. T. Müller: Makemake: A truly exotic TNO! EPSC Abstracts, Vol. 6, EPSC-DPS2011-1416, 2011, EPSC-DPS Joint Meeting 2011
  4. PARKER, Alex H.; BUIE, Marc W.; GRUNDY, Will M.. DISCOVERY OF A MAKEMAKEAN MOON. The Astrophysical Journal Letters, 2016-07-01, roč. 825, čís. 1, s. L9. Dostupné online [cit. 2024-02-20]. ISSN 2041-8205. DOI: 10.3847/2041-8205/825/1/L9.
  5. 1 2 3 4 5 6 7 Makemake [online]. 2017-11-14, [cit. 2026-06-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. 1 2 3 4 BROWN, M. E.; TRUJILLO, C. A.; RABINOWITZ, D. L.. Discovery of a planetary-sized object in the scattered Kuiper belt. The Astrophysical Journal, 2005-12-10, roč. 635, čís. 1, s. L97–L100. ArXiv:astro-ph/0508633. Dostupné online [cit. 2026-06-15]. ISSN 0004-637X. DOI: 10.1086/499336.
  7. 1 2 3 4 LIM, T. L.; STANSBERRY, J.; MÜLLER, T. G.. “TNOs are Cool”: A survey of the trans-Neptunian region - III. Thermophysical properties of 90482 Orcus and 136472 Makemake. Astronomy & Astrophysics, 2010-07-01, roč. 518, s. L148. Dostupné online [cit. 2026-06-15]. ISSN 0004-6361. DOI: 10.1051/0004-6361/201014701. (po anglicky)
  8. 1 2 3 4 5 6 7 8 Albedo and atmospheric constraints of dwarf... : Nature [online]. Ovid, [cit. 2026-06-15]. DOI: 10.1038/nature11597. Dostupné online. DOI:10.1038/nature11597~albedo-and-atmospheric-constraints-of-dwarf-planet-makemake?redirectionsource=fulltextview (po anglicky)
  9. 1 2 3 4 5 PARKER, Alex H.; BUIE, Marc W.; GRUNDY, Will M.. Discovery of a Makemakean Moon. The Astrophysical Journal Letters, 2016-07-01, roč. 825, čís. 1, s. L9. ArXiv:1604.07461 [astro-ph]. Dostupné online [cit. 2026-06-15]. ISSN 2041-8205. DOI: 10.3847/2041-8205/825/1/L9.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


… | (136471) 2005 FJ7 | 136472 Makemake | 136473 Bakosgaspar | …