Casemiro
| Casemiro | |||
|---|---|---|---|
.jpg) | |||
| Osobné údaje | |||
| Dátum narodenia | 23. február 1992 (34 rokov) | ||
| Miesto narodenia | São José dos Campos, Brazília | ||
| Výška | 1,85 m | ||
| Pozícia | Defenzívny stredopoliar | ||
| Klubové informácie | |||
| Súčasný klub | Inter Miami CF | ||
| Seniorské kluby1 | |||
| Roky | Kluby | Zps (Gly) | |
| 2010–2013 2013 2014 2015–2022 2022–2026 2026– |
São Paulo Real Madrid Castilla Porto (hosťovanie) Real Madrid Manchester United Inter Miami CF |
112 (11) 15 (1) 41 (4) 336 (31) 160 (26) 14 (4) | |
| Národné mužstvo | |||
| 2011– |  Brazília |
91 (10) | |
|
1 Zápasy a góly za profesionálny klub . | |||
Carlos Henrique Casimiro, známy ako Casemiro (* 23. február 1992, São José dos Campos) je brazílsky futbalista, ktorý hráva na pozícii defenzívneho stredopoliara za americký klub Inter Miami CF a brazílsku reprezentáciu.[1]
S Realom Madrid získal päť titulov v Lige majstrov UEFA a spolu 18 významných klubových trofejí. V roku 2019 vyhral s Brazíliou Copa América.[1][2]
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]São Paulo
[upraviť | upraviť zdroj]Casemiro vyrastal v mládežníckej akadémii São Paulo FC, do ktorej vstúpil ako dieťa. Za prvý tím debutoval v roku 2010. V klube pôsobil do roku 2013 a v roku 2012 sa podieľal na víťazstve São Paula v Copa Sudamericana.[2][3]
Real Madrid a FC Porto
[upraviť | upraviť zdroj]V januári 2013 prestúpil do Real Madridu, kde najprv nastupoval za rezervné mužstvo Castilla. Debut za prvý tím si pripísal 20. apríla 2013 v zápase proti Realu Betis.[1] V sezóne 2013/2014 bol súčasťou tímu, ktorý vyhral Ligu majstrov UEFA a Copa del Rey.
V sezóne 2014/2015 hosťoval v portugalskom klube FC Porto, za ktorý nastupoval v domácej lige aj v Lige majstrov. Po návrate do Madridu v lete 2015 sa presadil v prvom tíme a od sezóny 2015/2016 sa stal dôležitou súčasťou základnej zostavy. Na pozícii defenzívneho stredopoliara vytváral rovnováhu medzi obranou a útokom a v strede poľa nastupoval najmä po boku Toniho Kroosa a Luku Modrića.[1]
Najúspešnejším obdobím jeho kariéry bolo pôsobenie v Reale Madrid. V rokoch 2016 až 2018 získal s klubom trikrát po sebe Ligu majstrov UEFA; Real sa stal prvým tímom, ktorý obhájil trofej v ére Ligy majstrov. Vo finále v Cardiffe v roku 2017 strelil proti Juventusu gól na 2:1 strelou spoza šestnástky, ktorá sa odrazila od Samiho Khediru. Real napokon vyhral 4:1.[4] Ďalší titul získal v sezóne 2021/2022, keď Real vo finále zdolal Liverpool. Dokopy sa podieľal na piatich triumfoch madridského klubu v súťaži: 2013/2014, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018 a 2021/2022. V klube odohral 336 zápasov a strelil 31 gólov. S Realom získal spolu 18 trofejí: okrem piatich prvenstiev v Lige majstrov aj tri Majstrovstvá sveta klubov FIFA, tri Superpoháre UEFA, tri tituly v La Lige, Copa del Rey a tri španielske superpoháre.[1]
Manchester United
[upraviť | upraviť zdroj]V auguste 2022 prestúpil do Manchesteru United.[5] Po príchode sa postupne zaradil medzi opory tímu. V sezóne 2022/2023 pomohol United k tretiemu miestu v Premier League a k víťazstvu v EFL Cupe. Vo finále proti Newcastlu United otvoril skóre hlavičkou v 33. minúte; Manchester United vyhral 2:0 a získal svoju prvú trofej od roku 2017.[6] V sezóne 2023/2024 pomohol United na ceste k víťazstvu v FA Cupe vrátane rozhodujúceho gólu v osemfinále proti Nottinghamu Forest. Vo finále proti mestskému rivalovi Manchester City však nenastúpil pre svalové ťažkosti.[7]
V ďalšom období sa jeho postavenie menilo a v niektorých zápasoch čelil kritike za výkony v strede poľa. V sezóne 2025/2026 sa pod vedením trénera Michaela Carricka vrátil do výraznejšej úlohy, keď tím upravil rozostavenie a defenzívne úlohy stredopoliarov. Podľa BBC sa mu v kompaktnejšom systéme zmenšil priestor, ktorý musel pokrývať, a jeho výkony sa zlepšili. Po skončení zmluvy odišiel z klubu v lete 2026.[8] Za Manchester United odohral celkovo 160 zápasov a strelil 26 gólov.[2]
Po skončení pôsobenia v Anglicku zamieril v júli 2026 do Interu Miami. Klub oznámil jeho príchod ako voľného hráča; zmluva platí do konca sezóny MLS Sprint 2027 s opciou na predĺženie do júna 2029.[2]
Reprezentačná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Casemiro reprezentoval Brazíliu v mládežníckych kategóriách a bol členom tímu, ktorý vyhral Majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov 2011.[9] Za seniorskú reprezentáciu debutoval v roku 2011. Brazíliu reprezentoval na majstrovstvách sveta v rokoch 2018 a 2022 a na turnaji v roku 2026. S národným tímom vyhral Copa América 2019. Na MS 2026 nastúpil vo všetkých piatich zápasoch Brazílie, strelil gól v šestnásťfinále a asistoval pri góle v osemfinále.[2]
Herný štýl
[upraviť | upraviť zdroj]Casemiro hráva predovšetkým ako defenzívny stredopoliar pred obrannou líniou. Jeho úlohou je získavať lopty, zachytávať prihrávky súpera a pomáhať chrániť stred ihriska. V madridskej zostave dopĺňal tvorivejšie orientovaných stredopoliarov Kroosa a Modrića, čím umožňoval tímu vyvážiť útočnú hru s defenzívnym zabezpečením.[1][10]
Štatistiky
[upraviť | upraviť zdroj]Štatistiky v infoboxe pri Interi Miami zachytávajú zápasy v ligovej súťaži MLS. Sezóna 2026 v čase aktualizácie článku stále prebieha; k 20. septembru 2026 mal Casemiro v MLS na konte 10 štartov a tri góly. Tri ligové góly strelil v zápasoch proti CF Montréal, Atlanta United a Chicago Fire.[11][12] V ligovej sezóne 2026 nastupuje s číslom 5. Pre Inter Miami skóroval v troch po sebe idúcich ligových zápasoch koncom augusta a začiatkom septembra; v septembri bol za svoje výkony dvakrát zaradený do tímu kola MLS.[13] Za brazílsku reprezentáciu odohral podľa databázy Opta 91 zápasov a strelil 10 gólov; tento súčet je uvedený samostatne od klubových štatistík.[14]
Úspechy
[upraviť | upraviť zdroj]Klubové
[upraviť | upraviť zdroj]- São Paulo FC
- Copa Sudamericana: 2012
- Real Madrid CF
- Liga majstrov UEFA: 2013/2014, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2021/2022
- Majstrovstvá sveta klubov FIFA: 2014, 2016, 2017
- Superpohár UEFA: 2016, 2017, 2022
- La Liga: 2016/2017, 2019/2020, 2021/2022
- Copa del Rey: 2013/2014
- Supercopa de España: 2017, 2019/2020, 2021/2022
- Manchester United FC
Reprezentačné
[upraviť | upraviť zdroj]- Brazília
- Copa América: 2019
- Majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov: 2011
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 Carlos Henrique Casimiro – History and honours [online]. Real Madrid CF, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 Inter Miami CF Signs Five-Time UEFA Champions League-Winning Midfielder Casemiro [online]. Inter Miami CF, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Casemiro – Copa do Brasil 2012 [online]. Confederação Brasileira de Futebol, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po portugalsky)
- ↑ Majestic Real Madrid win Champions League in Cardiff [online]. UEFA, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Official Announcement: Casemiro [online]. Real Madrid CF, 19. 8. 2022, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Casemiro shines as Man Utd beat Newcastle in EFL Cup final [online]. Premier League, 27. 2. 2023, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Casemiro's Manchester United future in doubt after FA Cup final omission [online]. BBC Sport, 27. 5. 2024, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ How Casemiro revived his Man Utd career [online]. BBC Sport, 6. 2. 2026, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Brazil’s class of 2011 aiming for glory in Qatar [online]. FIFA, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ World Cup 2022: Why Casemiro is key to Brazil's hopes in Qatar [online]. BBC Sport, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Casemiro [online]. Opta Analyst, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Casemiro Named to MLS Team of the Matchday [online]. Inter Miami CF, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Casemiro Named to MLS Team of the Matchday [online]. Inter Miami CF, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Casemiro International Career [online]. Opta Analyst, [cit. 2026-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
